Blazon (heraldický popis) erbu: V modrom štíte medzi štyrmi pármi strieborných krídel a tromi zlatokališnými zlatostredými ružami, po stranách červenými, dole bielou, strieborná sedemcípa hviezda preložená červeným mariánskym monogramom MA.

Vysvetlenie použitých prvkov: Erb vyjadruje súčasné patrocínium farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je tu zobrazená ako sedemcípa hviezda preložená mariánskym monogramom MA a sprevádzaná štyrmi pármi krídel symbolizujúcich anjelov asistujúcich pri nanebovzatí. Uvedená kompozícia je doplnená o tri ruže, striebornú medzi červenými, ktoré sú novodobým symbolom turčianskeho regiónu, odvodeným z trojruže, ktorú drží z koruny vyrastajúci vlk v erbe rodu Révayovcov, dedičných županov niekdajšej Turčianskej župy.

Od histórie až po súčasnosť

Kostol Nanebovzatia Panny Márie stojí na námestí v obci. V dávnejšej minulosti bol ohradený múrom. Okolo kostola sa nachádzal cintorín, ktorý bol však od roku 1803 premiestnený. Kanonické vizitácie udávajú rok postavenia kostola 1115.

Pôvodný kostol bol v 13. a 14. storočí prestavaný v gotickom slohu. Za svojho dlhého trvania prešiel mnohými zmenami až do dnešnej podoby.

Zachovaná listina udáva, že kostol posvätil Benedikt Thurioczy zo sv. Michala, ktorý kúpil sučianske panstvo od Ľudovíta. V roku 1599 bol kostol aj reštaurovaný. Vo svojej histórii prešiel mnohými katastrofami, viackrát zhorel. Rok po veľkom požiari v roku 1763 pričinením patróna Jána Nyári bol kostol zreštaurovaný, opatrený priestranným chórom, lavicami a tzv. božím hrobom. Napokon bol celý kostol vymaľovaný.

Pri reštaurácii kostola v roku 1725 bola odstránená drevená povala a loď bola preklenutá dnešnou valenou klenbou, ktorá je nižšia ako pôvodná. Túto klenbu upevnili na vnútorné piliere, ktoré zúžili priestor lode a pokazili perspektívu kostola. Pri tejto reštaurácii bolo zamurovaných 6 krásnych gotických okien. Obrysy okien sú viditeľné vo vonkajšej fasáde kostola po najnovšej rekonštrukcii. Vchod do kostola až do roku 1890 bol z južnej strany lode, kde sa v súčasnosti nachádza kaplnka Božieho hrobu, ktorá bola pristavaná ku vchodu ako predsieň. Podobný vchod bol aj na severnej strane lode. Vchody sú zhotovené z kresaných kameňov v gotickom slohu. Počas tejto rekonštrukcie sa urobil nový vchod pod vežou. V tom čase bol zhotovený aj nový murovaný chór, ktorý nahradil dovtedajší drevený. Vchod naň bol popod vežu zo severnej strany. Na chóre sa zhotovilo murované zábradlie v barokovom slohu s dátumom prestavby 1890.

Väčšia prestavba v dávnejšej minulosti bola na kostole prevedená v roku 1590 o čom svedčí epitaf na južnej strane svätyne z vonkajšej strany. Je na ňom nápis "Joannes Kalina die 6. Julii 1590″.

Kostol bol pôvodne pokrytý šindľom . V roku 1925 strecha i lode boli pokryté škridlou. V roku 1929 boli nadobudnuté tri nové zvony a pridané k najväčšiemu, ktorý váži 450kg.

V roku 1933 bola urobená nová brizolitová omietka na celom kostole. Týmto kostol stratil na svojej starobylosti a nič neprezrádzalo, že ide o gotickú stavbu. V roku 1947 boli do kostola dané nové lavice. V šesťdesiatych rokoch bol obnovený organ, prirobený druhý manuál a dodaný nový hrací stôl. Následne sa urobilo nové elektrické vedenie a osvetlenie. Kostol bol vymaľovaný a zreštaurované boli všetky 3 oltáre a kazateľnica. Nakoniec bolo urobené elektrické vykurovanie a zavedený rozhlas. V roku 1964 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Patrón kostola

Kostol bol pôvodne zasvätený Panne Márii a až v roku 1559 sa začína ako patrónka spomínať sv. Žofia. Na žiadosť kňaza Jozefa Horvátha 9.mája 1977 vatikánska Kongregácia pre sviatosti a posvätný kult zmenila titul kostola sv. Žofie na titul Preblahoslavenej Márie Panny, vzatej na nebesia. Ako dôvod tejto zmeny uviedol, že kostol bol zasvätený Panne Márii už v 12. storočí. A tiež, že veriaci si túto zmenu želajú, keďže sv. Žofia nie je natoľko známou a uctievanou.

Pre veriacich vo farnosti to bola radostná správa, keďže túto zmenu si ľudia dávnejšie želali. Jozef Horvát im túto správu oznámil 15. augusta 1977. Keďže v dekréte biskupského úradu sa písalo aj o prenesení nového obrazu, ktorý by vyjadroval komu je kostol zasvätený, po roku bola namiesto obrazu umiestnená na hlavný oltár socha Panny Márie. Predošlý obraz sv. Žofie bol umiestnený na ľavú stranu steny vo svätyni kostola. Obraz resp. olejomaľba pochádza z obdobia neskorého baroka, teda z druhej polovice 18. storočia.

Všetky 3 oltáre, ktoré sa nachádzajú v kostole pochádzajú z obdobia baroka.

Hlavný oltár je z druhej polovice 18. storočia. Sú na ňom sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. V nástavci je obraz Anjela Strážcu a na vrchole socha Panny Márie. Bočný oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Obraz je olejomaľba a oltár polychrómovaná drevorezba.

Veľmi hodnotná je aj neskoro baroková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia. Parapet rečniteľa je dekorovaný reliéfmi a dvoma sochami anjelov. Na baldachýne je umiestnená socha Dobrého pastiera. Kamenná krstiteľnica je z obdobia neskorej renesancie, z roku 1698.

Sakristia je štvorcová, má gotickú krížovú klenbu s rebrami. Pretínajú sa vo svorníku s reliéfom Baránka.

Kostol má 3 krypty. V súčasnosti už neprístupné. Jedna bola pre rodinu Nyárych, druhá Huszárovcov a tretia pre miestnych farárov.

Počas Jubilejného roka 2000 bola pred kostolom postavená kaplnka Lurdskej Panny Márie.

30. septembra 2012, po generálnej rekonštrukcii, s láskou a radosťou posvätil obnovený Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Sučanoch i oltár tohto kostola Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup.

31. októbra 2021, v Roku sv. Jozefa, bola pred kostolom požehnaná kaplnka sv. Jozefa, ktorú venovali farníci zo Sučian. Kaplnku požehnal František Trstenský, dekan-farár v Kežmarku.